vyliečme svoj svet ovládnutím hnevu

Autor: Eva Sulovská | 24.5.2011 o 20:43 | (upravené 25.5.2011 o 19:51) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  774x

Na svojej ceste sa stretávame s mnohými ľuďmi. Každé stretnutie s iným človekom je pre nás príležitosťou k rastu, či už výmenou informácií, alebo zvládnutím náročnejších situácií. Konanie iných ľudí v nás môže vyvolávať emócie, ktoré nás podľa stupňa našej duchovnosti, približujú ku svetlu, alebo naopak k temnote. Hnev môže vyvolávať prekračovanie našich vlastných hraníc nerešpektovaním našich potrieb, vnímanie krivdy, ponižovanie, či mnoho iných negatívnych praktík. V každej situácií nám život, ale dáva možnosť výberu. Môžeme sa stať otrokom nášho hnevu, alebo naopak, prijať výzvu a stať sa jeho pánom. Žiadna cesta smerom nahor k svetelným výšinám nebýva ľahká a bez vlastného pričinenia. Dôležitá v tomto procese je vôľa, pevné rozhodnutie zmeniť svoje postoje a činy.

Prvý nápor hnevu môžeme hravo zvládnuť rýchlejšou prechádzkou. Takýmto spôsobom do slova a do písmena dokážeme rozchodiť iskru hnevu, ešte predtým ako sa rozhorí. Pokiaľ prechádzka nie je možná, otvoríme si okno a zhlboka urobíme štyridsať výdychov a nádychov. Vydychujeme na dve doby a nadychujeme sa na jednu dobu. Môžeme si pomôcť predstavou a myšlienkou, že s každým výdychom z nás odchádza akékoľvek napätie a s každým nádychom prijímame Boží pokoj a lásku. Aby sme ničivú emóciu neudržiavali pri živote, nehovoríme v tejto fáze o situácií, ktorá ju v nás vyvolala. Necháme si všetko pre seba, aspoň do doby, kým nebudeme v stave rovnováhy. V budúcnosti určite nebudeme ľutovať, že sme vo chvíľach hnevu mlčali. Skôr naopak, pokiaľ v takomto stave dáme priestor emóciám, môžu nás výčitky svedomia trápiť ešte dlho. Svoje bolesti a sklamania radšej zo seba dostaneme von neškodnou formou, napísaním listu. Tento list neodošleme, ale spálime ho. Oheň má veľkú transformačnú schopnosť, spáli všetko negatívne.
Myšlienkam podporujúcim sebaľútosť, tiež nie je vhodné venovať pozornosť, ale radšej ich čo najrýchlejšie opustiť.
Hnev nevnímame stále, to znamená, že nie je našou prirodzenosťou, našim trvalým stavom. Tak ako prišiel, tak zase odíde. Treba si ho uvedomiť, ale nestotožňovať sa s ním. Uvedomením si, že hnevom nie sme, iba ho cítime sa omnoho rýchlejšie začne vytrácať. Môžeme si pomôcť aj potvrdením uvedomenia vyslovením :"Cítim hnev, ale ja nie som hnev. Som ten (tá), ktorý (á) si hnev uvedomuje."  Pre zahasenie iskry, ktorá mohla vyvolať požiar, je vhodné pristúpiť k odpusteniu, aby sme sa zbavili akejkoľvek pripútanosti k situácií, či k človeku, ktorého konanie v nás hnev vyvolalo. 
Môžeme použiť nasledovnú formulku, ale samozrejme aj vytvoriť si vlastnú:
77 x odpúšťam (meno a priezvisko osoby, ktorej odpúšťame) všetko, čím mi kedy vedome, či nevedome myšlienkou, slovom, emóciou, či skutkom v minulosti, či prítomnosti ublížil tomto prípade(a) a tiež prosím (meno a priezvisko osoby, ktorej odpúšťame), aby mi odpustil(a) všetko, čím som mu (jej) kedy ja vedome, či nevedome myšlienkou, slovom, emóciou, či skutkom v minulosti, či prítomnosti ublížil (a) a 77 x odpúšťam tiež sám (sama) sebe všetko, čím som si kedy ja ublížil (a) vedome, či nevedome myšlienkou, slovom, emóciou, či skutkom v minulosti, či prítomnosti v súvislosti so vzťahom s (meno a priezvisko osoby, ktorej odpúšťame), či s akoukoľvek situáciou s ním (ňou).
Pokiaľ nás aj naďalej po predchádzajúcich krokoch prenasledujú nezdravé emócie, nedovolia nám zaspať, prípadne nás v noci budia, je potrebné pristúpiť k radikálnejšiemu spôsobu riešenia. Hnev vybijeme zo seba von údermi päsťou do vankúša, prípadne boxerského vreca. Následne je potrebné prehodnotiť vzťah, ktorý v nás taký intenzívny hnev vyvolal, či sa jedná o obojstranne zdravú a prospešnú komunikáciu. Bez akýchkoľvek podmienok by sme mali síce prijímať všetko a každého, ale nemusíme sa s každým stretávať, ani si dať niekým dávkovať adrenalín.
Temné bytosti sa vždy tešia, keď dáme priestor kriku a hnevu, lebo ich sila vtedy rastie. My ale vždy máme jedinečnú šancu stať sa víťazom, víťazom nad sebou, nad našou nižšou pudovou prirodzenosťou a nedovoliť tak temným silám urobiť z nás svoj nástroj.
V ďalšej fáze porozmýšľame nad tým, prečo dovolíme vonkajším okolnostiam, postojom, či konaniam iných ľudí, ktoré my nemôžeme zmeniť, aby v nás vyvolali hnev. Môžeme si predsa vybrať, či sa nahneváme, alebo nie. Rohodnutie je na nás.
Ničivých následkov hnevu, by sme sa mali vo vlastnom yáujme vyvarovať.
Veľa šťastia!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?